Autor:Ultr@s 24

Naši futbalisti si v sobotnom zápase proti Dubnici spravili zo všetkých prítomných dobrý deň keď sa im za 15 minút podarilo prehrať zápas proti slabučkej Dubnici a v domácom prostredí. Tu už pohár trpezlivosti začal pretekať aj u najvernejších a preto som na výjazd do Trenčína s veľkou účasou nepočítal.

Ani pri prvom pohľade na Hajzle to nevyzeralo najlepšie, videl som len jedného z našich ako postáva von a rozpráva sa so šoférom. Zvyšných 5 bolo v krčme :-))

Napriek tomu sa ľudia zbierajú a zbierajú a tak sme len z bystrice a zo zvolena pripravený vyraziť v počte 30 ľudí. Cestou stojíme vo Zvolene na stanici, kde naberáme detviansku légiu v počte 6 kusov, a tak bus je solídne zaplnený. V Handlovej ešte nastupujú aj Turčianske a tak sme konečne v plnom počte, ktorý činí parádnych 38 ľudí, čo som neočakával ani v najlepšom sne.

Cestou stretávame na benzínke aj generálneho manžéra a výkonneho riaditeľa FK Dukla, pánov Geista a Ihringa. Tí nám sľubujú, že dnes rozhodne nejdeme do Trenčína odovzdať body.

Blízkosťou Trenčína sa zvyšuje aj napätie. Plní očakávania vstupujeme do tohoto historického mesta a rozhliadame sa po okolitých uliciach, nikde nič. Akurát dávame šoférovi príkaz na zastavenie, keď si naľavo pri železničnej trati všímame veľkú skupinu ľudí. Červené šále a ruky nad hlavou ich prezrádzajú a tak vyskakujeme z autobusu. Niektorí z našich začínajú kričať a o cvhíľu kričíme všetci. Trenčania sa otáčajú našim smerom a nezmôžu sa na pohyb, len postávajú na svojom stanovišti. To su už prví z našich na druhej strane hlavnej cesty a rýchlo sa blížia k Trenčanom. Za nimi idú ďaľší a ďaľší, celkovo 30 ľudí. Trenčanov može byť 40-50. Ako sa blížime k trati, zisťujeme že tie pukavé zvuky nie sú krupy ani nič podobné, ale dvokjilové kamene lietajúce na naše hlavy zo všetkých smerov. Zaskakuje nás to a pár fliaš letí aj z našej strany. Hlavná bitka prebieha na malom mostíku so závorou, kde sa na seba tlačia obe strany. Po krajoch sú ofenzívy zriedkavejšie, väčšina ľudí len postáva, obe skupiny delil jarok tvorený násypom. Bitka je občas prerušená planými poplachmi, keď z trenčianskej strany niekto pravidelne kričal : "Polícia ide !! " Vždy sme sa na chvíľku rozpŕchli a znovuorganizovanie chvíľu trvalo. Medzitým sa ešte ozývali pokriky z oboch strán "NO PASARAN ! " z trenčianskej a "RASIST FASIST HOOLIGANS " z našej.

Činia sa najmä dvaja cigáni, ktorý útočili zakaždým dvaja až traja na jedneho ale keď mu prišiel niekto na pomoc, skočili späť na druhú stranu a pokračovali v hádzaní kameňov. Zaujímavá bola tiž situácia, keď náš chalan ležal na zemi a cigáň chytil kameň a z metra mu ho hodil do hlavy, pričom sa nemohol brániť.

Po piatich minútach sa bitka končí. Bilancia : jeden trenčan v ťažkom bezvedomí , jeden náš s ranou na líci po kopačke. Tlieskame si a ideme cez mesto na štadión. Tám nás už čaká policajná posádka a odovzdávame občianske, pričom musíme byť opretý o stenu s rukami nad hlavou. Po odpísaní všetkých údajov (cca 7 minút) nás púšťajú do sektoru, pred ktorým čakáme ďaľších 10 minút, kým nedonesú usporiadatelia lístky. Do konca zápasu fandíme dukle, trenčania kričia inteligentné pokriky typu BUUUUZERANTI a SEDLIAKOV DNES ZASE NEPOCUT. Miestami si pripadáme ako v Ružomberku. V druhom polčase to trochu vydymíme , trenčania sa tiež prezentujú dymovnicami dočervena. Chlapci aspoň bodujú po bezgólovej remíze a prichádzajú si s nami podať ruky. Cesta domov ubehne rýchlo, cestou vysadíme posádku zo zvolena, detvy a turčianskych a domov prichádzame v bystrickom zloženía rozchádzame sa do mesta. RWA - UNITED FORCE. DUKLA FOREVER